reklama

O pravítkom urobenej krivej čiare

Na pravítku označenie armády. Biela ruka. Zelená ceruzka. Rysovanie. Pri prvom pohľade obyčajné. Ibaže s krivými čiarami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Roztrasené ruky. Bledá tvár. Vyzerá ako päť minút pred odpadnutím. Kalné zelené oči lačne pozerajú na papier. Snaží sa sústrediť. Je tu iba ona, papier a ceruzka. Chce nechať zmiznúť celý svet. Hlavne udalosti posledných dní, týždňov.

V snahe zastaviť tok svojich myšlienok berie do ruky ceruzku. Najskôr si to iba naškicuje na nečisto. Škoda, že sa nedá všetko skúsiť najprv len tak na nečisto. Asi by, kebyže už vedia čo ich čaká ľudia nič z toho neurobili. Nadych - výdych. Ide na to.

V hlave sa jej prehráva jedna z posledných scien. Pocity. " Je mi z tebou dobre. " - jej pokrytecké vyhlásenie. Hovorila by to aj keby nevedela že sú to posledné takéto chvíle ? Miešal sa v nej pocit zrady s pocitom viny, ze to že je jej dobre. Pocit zrady voči niekomu inému. Prvý dotyk ceruzky o papier. Prvá mikro čiara na papieri. Rýchlo, nie príliž dobre naskycuje súčiastku. " Nevieš byť šťastná, ty proste musíš vždy všetko pokaziť." - Ani nevie koľko krát jej to už bolo vyčítané, a je to zase tu. Nevie. " Jednoducho to nerieš a buď šťastná" - Nie, ona nie. Nedokáže to. A možno aj dokáže, ale nehce. Rýchlo zapne rádio v snahe prehlušiť tieto myšlienky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Postaví vodu na čaj. A potom ten piatok. Padlo rozhodnutie. Inak by to ani nechcela. Vedela, že to takto bude. Nádych - výdych. "Všetko je v poriadku. Nič sa nedeje". Písala viac sebe ako komukoľvek inému.

Ponorí sa do svojej mysle. Je len ona pravítko, sčasti otupená ceruzka a práca, ktorú treba urobiť. Prepla režim na pracovný. Nepamätá si kedy sa jej tento režim nastavil. Vie len to, že občas vďaka nemu nevie čo sa okolo nej deje. Koľko ľudí sa utieka práve do tohto režimu pred skutočným životom.

Po hodine sa z tohot tranzu preberie. Práca je hotová. Žiaľ, nepodarilo sa jej úplne sa oddeliť od myšlienok. Je touž týždeň. Neusmieva sa. Nepozerá sa. Vyhýba sa. Pocit viny je stále tu. Po jeho vyhlásení že ona je nerušená krava a že to nemá v hlave v poriadku už naozaj potrebuje mať veci dopovedané.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nemá silu a už vôbec nie vôlu. Zdvihne rys oproti priesvitu. Zadíva sa niekde doprostred. Vidí ten večer na pamätníku padlých ruských vojakov. Nepáči sa jej to. Už nie. Strasie zo seba tú myšlienku. Pozrie sa na rys. Celkom krivý. Hrboľaté čiary.

Smeje sa. Jej práca. Vyzerá to ako kubistický obraz jej života - chaoz.

Nechápe prečo je jediná koho to všetko trápi. No tak sa to už stalo. Dostal na výber. Vybral si. Život je aj umenie vybrat si. Ona sa má trápiť kôli niekomu, kto si myslí ze je narušená? Diabolsky sa smeje. Načo sa trápit keď, to nikoho iného netrápi. Rozmýšľa koho tým vlastne trestá, že sa nevie usmiať, že nevidí zo strach čo by videla. Zrazu to vidí. Ako to, že to predtým nevidela?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Slzy tečú. Vie, že túto noc je to posledný krát. Volí útek.

Je ako tá hrboľatá čiara, ani pravítko ju nedonúti vyrovnať sa.

Zuzana Kmentová

Zuzana Kmentová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík:  Leazuzo mne - o čom inomz knihy myslienokSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu