Zuzana Kmentová
Byť bez cigarety
Rozhodla som sa že dnes som si zapálila svoju poslednú cigaretu.Nedokážem sľúbiť že to bola moja posledná cigareta v živote, ale dúfam že bola.
Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík: Lea, zuz, o mne - o čom inom, z knihy myslienok, Súkromné, Nezaradené
Rozhodla som sa že dnes som si zapálila svoju poslednú cigaretu.Nedokážem sľúbiť že to bola moja posledná cigareta v živote, ale dúfam že bola.
Vždy to začne otázkou: "čo ak na to nemám ?"Čo ak tá škola je na mňa príliš ? Pred niekoľkými rokmi nikto nečakal že by som šla na výšku, dokonca ani ja nie. S mojou pamäťou a mojim odhodlaním pri väčších problémoch vzdať všetko čo sa vzdať dá to bolo aj vysoko nepravdepodobné že by som sa na to dala. Ale dala som sa nato. S bojovým pokrikom uvidíme pokiaľ to zvládnem. Ale tento semester je skúškové celkom náročné ..
O tom ako a hlavne prečo som sa pokazila alebo o tom čo rok dal, čo rok vzal. Všetko je pravda. Nič nemá zmyseľ ale aj tak to do seba zapadá. Nasledujúci text popisuje čudesné veci čo sa mi stali respektíve čo som si stala. Zamlčané sú tam iba veci čo sa nerozprávajú.
Pisanie zo záujmu je pre mňa niečo úplne iné ako nútené pisanie. Takže o tom ako som prestala písať dorovolne a písala iba povinne.
Alebo O tom ako sa zrádzajú hodnoty.Jedného krásneho dňa, v jednom krásnom meste, na jednom utajenom mieste. S nesprávnymi ľuďmi. S ohnivou vodou. Prečo? Lebo uctievam zvrátené hodnoty.
Príbeh tety Mary " Mám to pod kontrolou"Fakultná nemocnica. Zariadenie tak staré ako sám svet. Teda aspoň na to vyzerá. Ošarpané steny budovy dotvárajú atmosféru smutnej jesene. Blok CH. Vchádza sa cez suterén. Fantázia mi ponúka niekoľko scenárov na to čo sa tam všetko môže diať.
Mám útlm. Obliekam sa do nevyrazných farieb, maľujem si tuctovú tvár a väčšinou sa iba pozerám ako ten svet plynie.
Pozor ! podľa skutočnej udalosti. Niektoré scény boli vystrihnuté, lebo sú len moje a toho, kto pri tom bol. Chcela som. Teraz už neviem, či chcem.
V hlave ťa stískam. Objímam ťa. Ukľudňuje ma to. Už ma nevie ukľudniť toľko veci. Je to jedna z mála vecí, čo ma ukľudnia.
Každý človek to vie. Pozerať do očí a klamať. Každý aj cíti, keď je klamaný – nechce si to priznať. Je rozdiel klamať a byť klamaný.