Zuzana Kmentová
Nebakalárka
O tom ako si nezaslúžim byť bakalárom v riadnom hracom čase. O zanedbaných povinnostiach. O dlhom vedení. A ako inak o mne.
Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík: Lea, zuz, o mne - o čom inom, z knihy myslienok, Súkromné, Nezaradené
O tom ako si nezaslúžim byť bakalárom v riadnom hracom čase. O zanedbaných povinnostiach. O dlhom vedení. A ako inak o mne.
Ďalšia hádka. Slzy. Hnev. Krik. Papiere na stolíku pri vchode. Škrabot pera. Podpis. Zlostne zabuchnuté dvere.Už sa nevráti. Tak ak je to tu. Rozvod.
Prechádzala sa posledným večerom leta. Mesto svietilo tym svojím hriešnym svetlom, smrdelo čerstvým dažďom. Išla pomaly. Vychutnávala si každý krok akoby sa lem teraz naučila chodiť.
Slzy ju štípu na lícach. Stojí v autobuse. Stojí a plače. Nahlas. Na tom už nezáleží. Na ničom už nezáleží. Nevie koľko je hodín, ani ju to nezaujíma. Pozerá do zeme. Plače. Nevie kde je. Nevie kam ide. Nevie, čo bude.