reklama

pominuteľné dno

Každý máme nejaký ten žalobníček. Niekto píše denník. Mne mal z mojích myšlienok pomôcť môj blog. Len než som sa nazdala ma niekto aj čítal. Ja viem blog sa píše lebo dúfame že si to niekto prečíta a bude mať z toho radosť alebo aj nie. Bude sa dať o tom porozprávať alebo pohádať, možno niekoho zrazu nebudeme mať radi alebo vyhlásime za blázna. Môj blog mal byť môj. Mal mať utajených čitateľov. A mal byť sondov do mojej duše, teda ak dušu uznávame ako nejaké duchovno nie iba na kolese bycikla. A tak som si zriadila knihu myšlienok. Zapisujem si do nej keď ma to chytí a potrebujem sa vypísať. Väčšina textov ma napadne pri myšlienke na niekoho. Sú to aj nikdy nevypovedane rozhovory. Píšem často ľuďom, človeku,s kým nehovoríme spolu. Je to zrkadlo. Je to temnota aj svetlo. Chcem aby to niekto vedel. A tak pomaličky po špičkách sa budem deliť o niektoré texty, za ktoré sa budem hanbiť lebo je to ako byť nahá, len v myšlienkách. P.S.: Tento text ma napadol pri myšlienke na Vlada, uja s ktorým som mlčala lebo som sa bála hovoriť. Keď som toto napísala pomaly hovorím ..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Chce sa mi len sa schúliť do klbka a plakať. Najhoršie je že nemám nikoho, koho by som požiadala aby sa na mňa nepozeral.

Vieš máš pocit že toto je to DNO. To na ktorom ležíš. Neuvedomíš si, že ty neležíš. Padáš, len ti to nikto neoznámil.

Hneď ako na tom padajúcom dne načerpáš pár síl, vyšplháš kúsok naspäť hore. Zrazu akoby po čiernych stenách tej tvojej bezodnej STUDNE začala stekať voda. Šmýkaš sa dole. Máš závrat. Zviera ťa úzkosť. Už skoro nevidíš tú bodku svetla tam hore.

Tvojou jedinou šancou je že sa niekto k tebe prekope. Nájde si k tebe cestu. A ty získaš možnosť vyjsť na svetlo. No už nikdy to nebude to svetlo, čo je na ZAČIATKU. Čo vidíš hore vo svojej studni.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale aká je táto ŠANCA? Popri tom koľko nás padá. Reálne, aká je šanca že niekoho iného POTULNÝ tunel bude križovať tvoju studňu práve v mieste kde si a v čase keď tam ty si.

Si tam. Vyčerpaný. Bez vody. Pod sebou len tma. Nad tebou neustále sa zmenšujúca bodka predstavujúca slnko.

Je to vôbec SLNKO? Nie je to len falošné, umelé svetlo? Žiara vytvorená človekom? Prečo by človek človeku tak ublížil ?

A ty zase len LETÍŠ. Padáš.

Občas ,keď práve šplháš , vidíš nad sebou známe tváre. Ľudí. Nestretli ste sa. Nie práve keď ste sa mali. Oni sú tam hore. Niekoľko metrov nad tebou. Zdvihneš hlavu. Len krátky POHĽAD do ich očí a zase padáš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz sa mi stalo že ma niekto minul iba o pár centimetrov. Tak na podanie ruky. Už si skoro mohol vidieť vrásky okolo očí tomu človeku. Pamätám si tie OČI. Nepodal mi ruku. Občas keď zas ležím na dne vidím tie oči. Verila som že keď sa pozrieš niekomu poriadne priamo do očí uvidíš aký je. Naivita. Hlboko. Veľmi hlboko som padala.

Všetko sa deje tak rýchlo. Nepamätáš si. ZABÚDAŠ.

Si iba ty, tvoja padajúca podlaha. Pominuteľné dno. Okolo seba kopíš tých pár vecí. Pár okamihov ktorých sa nechceš vzdať. Len nezabudnúť. Tých pár ľudí čo boli blízko.

Vzdávaš to. Nevládzeš.

Príde spomienka. Nevieš či sa stala alebo sa ešte len stane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zase bojuješ. Len pre ňu. Tú MOŽNOSŤ vyjsť raz na niekoho slnko.

Vziať ho za ruku a vyjsť spolu z tunela.

Zuzana Kmentová

Zuzana Kmentová

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo. Zoznam autorových rubrík:  Leazuzo mne - o čom inomz knihy myslienokSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu