Nebakalárka

Autor: Zuzana Kmentová | 3.6.2013 o 20:35 | (upravené 3.6.2013 o 22:17) Karma článku: 3,68 | Prečítané:  993x

O tom ako si nezaslúžim byť bakalárom v riadnom hracom čase. O zanedbaných povinnostiach. O dlhom vedení. A ako inak o mne.

Niekde medzi pofidérnym februárom a ťažkým rozchodovým marcom. Tam niekde popri tom strhávaní sa zo sna zaplavená vlastným potom. Tam keď mi začalo dochádzať čo sa stalo. Niekde pomedzi to nekonečné utekanie pred všetkým a každým, kto tvrdil že tam pre mňa bude. Niekde na pokraji šialenstva a môjho nezmyslu pre realitu. Asi tam kde sa Newtonova akcia prelynula do reakcie. Tam som sa rozhodla. Nebudem tento rok bakalárom.

Vraj je moje zmýšľanie čudné. Ale naozaj ? Je to lenivé. Sebecké, neslušné, škaredé, neprirodzené možno trochu neobvyklé ale hlavne moje. Veď aj bolo na čase mať nejaké svoje rozhodnutie. Vtedy to bol parádny nápad asi ako v dedictví keď Bohuš kúpil kolotoč. Tiež by som musela urobiť skúšky z veľa predmetov aby som sa k nej dostala, aspoň som si to myslela.

Svet bol krásny. žiaden zhon. V škole iba na návšteve. A v hlave iba jediná otázka : "čo skutočne chceš ?", samozrejme v rôznych podobách, najčastejšie " Naozaj chceš študovať ?" alebo "Chceš tu zostať ?". Je to zaujímavé, pretože prvý v živote kto sa ma na to spýtal, teda spýtal sa asi takto ".. dobre, ale čo chceš ty ?" a v ďalších rozhovoroch "Naozaj to chceš?" bol môj posledný bývalý. To on spustil túto vec v mojej hlave. A ako je to bežné - Cesta je cieľom. Alebo keď nevieš možno teraz nemáš vedieť.

Čas plynul. Zahmlené prednášky sa striedali s pivom. Slnko začalo zisťovať či sa zem za tú dlhú zimu nezmenila. A ja som prepla z módu ja na automatiku. Tuto by bolo zdravé poznamenať že napriek všetkému (aj môjmu vlastnému tvrdeniu), nie som alkoholik. Hmla v mojej hlave je počinom iných veci, látok a hlavne deficitu spánku. Ak smiem citovať autora, a to ja smiem lebo ním budem ja (asi to tak už bude), neberiem drogy asi ( asi = alkohol je droga a vraj ťažká).

Ani som sa nenazdala a bol tu. Neznášam ho. Mám ho rada. Prišiel až celkom blízko a zmizol. Koniec semestra. A zrazu: 3 týždne na 7 skúšok, FX, Fx, miznúce dvojdnie, bažant na mlynoch, D, E, 2/3 zo skúšky, A. Ako počítam, tak počítam 3 známky. Tak si veselo idem do škôlky, ako jej s láskou a opovrhovaním vravím, prídem, sadnem, napíšem skúšku. Sadnem si pred študijne. Rozprávame sa. Zrazu mi pohľad zastane na stene oproti. Napadne ma z celej sily rozbehnúť sa oproti nej. Neurobím to. Zisťujem, prečo mi to príde ako reálne riešenie. Asi to bol signál z vesmíru. Inak tie chute rozbiehať sa oproti stene a inak riskovať sú moje obvyklé upozornenia že mi niečo nedochádza. Zamyslela som sa.

Aha. Mám problém 10 dni pred termínom odovzdaní a bakalárky. Aha. čakajú ma 3 skúšky. Aha. Som zázračná. Ako tam sedím oproti mnohým zatvoreným dverám sa ,v mojej hlave, mne jedny otvoria. Dostalo sa mi prezretie akoby mi niekto práve odskočil z kábla. "čo ak dám všetky skúšky!?" vyšlo zo mňa. Toto si zaslúžilo pár zaujímavých pohľadov okolitých ľudí. Ako mi bolo vysvetlené, väčšina ľudí sa na tej škole snaží práve o to.

No dobre. Asi dám všetky skúšky, ale nie som pripravená na postup, a už vôbec nemám napísanú bakalárku, ale hlavne neviem či to chcem. Bola som tak zahľadená do riešenia problému s tým, čo chcem, že vo svojej nekonečnej sebeckosti som dajako pozabudla že  aj študujem, že robím skúšky a že som v treťom ročníku. Bolo to akoby niekto zasvietil v mojej kutici a uvidela som ten neporiadok čo som si narobila. Ako keby mi niekto nadskočil z kábla. Práve tam oproti tomu množstvu zavretých dverí sa jedny pomyslené otvorili pre mňa.

Dám všetky skúšky. Minú sa mi dôvody prečo nemôžem byť bakalár. Je zrušený augustový termín na bakalára. Budem platiť školu. A najväčší strach zo všetkého. čo budem rok robiť bez školy!? "Ja môžem byť bakalárom v riadnom hracom čase." vypadne zo mňa so strachom v hlase akoby ste mi povedali že mám niekoho zámerne zbiť. Myslím že okolité osadenstvo mi v tom čase už diagnostikovalo nejakú mentálnu poruchu, pretože iba nevzrušene odvracalo zrak odo mňa. Rada by som povedala že mentálne poruchy nie su nákazlivé pohľadom. Začala som rozmýšľať nahlas. Teda skôr opakovať to ako sa stane to že sa mi minú predmety. Tajne dom dúfala, že som na niečo pozabudla. Že sa to nedá. že nesplním podmienky. že nebudú po mne chcieť aby som bakalárovala. Nič.

V takýchto chvíľach som šťastná že môj mozog dokáže vyhodnotiť reálne riešenia. Prvé by bolo rozbehnúť sa oproti tej stene. Nevýhody sú jasné: bolí to, ja ako ja ( pomalý nie celkom atletický typ človeka) neviem vyvinúť dostatočnú rýchlosť aby ma stena naozaj zranila a tiež je ťažké prekonať pud sebazáchovy a nespomaliť pred prekážkou. Účel by to však splnilo a to: za a - vďaka zraneniu by som si mohla predĺžiť skúškové = viac času na spotvorenie bakalárky; za b - mohla by som získať papier na hlavu - dôvod prečo nemám napísanú bakalárku, odloženie termínu ( túto možnosť zatiaľ nemám naštudovanú .. ).; za c - aspoň by som otvorila večne zavreté dvere na śtudijnom a umožnila skupinke študentíkov vojsť .

Druhá možnosť a asi aj najpravdepodobnejšia, je nepísať bakalárku tento rok, nebyť bakalárom tento rok. A aby bolo jasné 800 euro a viac je ten rok navyše. čo je vlastne držať sa pôvodného plánu. Nevýhody: rodina, peniaze, voľno, a sme na Slovensku tak úrad práce. Výhody: nie je čo pokaziť.

Tretia možnosť hraničí s nemožnom: Za víkend napísať bakalárku, dať všetky skúšky, za 4 dni sa naučiť na štátnice ( tuším okolo 90 otázok) a nescvoknúť sa. Výhody: pokoj od rodiny, žiadne hlúpe otázky, v rámci možností voľno a kto vie čo ešte. Najlákavejší je tam ten pokoj od rodiny. Nevýhody: treba sa stať wonder woman minimálne, mať šťastie, ťažké sa nezblázniť. Táto možnosť má veľké bezvýznamné plus v tom, že keď nevyjde je stále možnosť uplatniť ešte jednu z prvých dvoch alternatív.

Keďže som to ja. A verím v to že všetko sa deje z nejakej príčiny, bolo mi hneď jasné prečo ja a za Čo to mám - neposlúcham a mám narušenú karmu. Mala som pol dňa na rozmyslenie, bol totiž piatok. A za sobotu s nedeľou by bolo potrebné napísať tú bakalárku.

Kúpila som si víno a sústredenie. vydala som sa v ňom nájsť riešenie tejto úlohy. Vypila som 2 poháre.

Ráno som zaťala som zuby. Otvorila priečinok s dokumentmi na bakalárku a pustila som sa do boja.

Zistila som, že mám najkrajšiu tému. tiež že je nesmierne zložitá. A zistila som že viem čo chcem ísť ďalej študovať a prvý raz aj to že nič iné ani študovať nechcem. Hoci si stále nie som istá či chcem študovať, viem že ak sa mi to nepodarí tento rok, tak budúci určite budem už študovať to čo chcem.

 

Dnes je pondelok. Mám takmer úplnú prvú z troch častí bakalárky. Mozog si ulietava z tabliet na jeho podporu. A mne sa doposiaľ nikdy nezdala vidina bakalára tak vzdialená.  V stredu skúška, ktorá rozhodne o mojom osude a tiež návšteva správcu bakalárky s žiadosťou o podržanie témy na ďalší rok, lebo ja inú tému nechcem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?