Malá víla

Autor: Zuzana Kmentová | 29.5.2012 o 23:23 | (upravené 29.5.2012 o 23:28) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  109x

Venované človeku. Len tebe a ešte tebe ty a ty vieš za čo.

Po lúke potĺka sa so slnkom tancuje,

slzy úsmevom zakrýva.

Tancuje tu sama v zlatom šate slnka,

slzy jednej lásky po lícach stekajú.

Srdce láskou zranené roky nepoužité,

slnko ranu zacelí, slzy osuší.

Prichádza jar, kvety kvitnú,

slnko lúčom ju na lúku vedie.

Malá víla na lúke stratená

tancuje do rána.

Už lieta zase to vie,

slzy k zemi už netiahnu.

Tancom slnko oslavuje od rána do noci,

s úsmevom lieta ponad kvety.

Modré oči ju sledujú,

úsmevom do nich nazrie.

Tie oči v hlave má,

každý deň len do nich pozrieť chce.

Pohľad, dotyk. Rozzvučal jej srdce,

cez tie oči vidí nevídané.

Poletovať.

Ľúbiť.

Pohľadom dobrú vílu z nej urobil.

Krídla farebné niesli ich v dial.

Len jeho dotyk chce,

na lúke tancovať s ním.

Ak má ona dobrá víla byť,

on je viliak jej.

Ruka v ruke tancuje s ním,

vznáša sa aj bez krídel.

Ona tancuje slnku, lúke, kvetom. Úsmevom hovorí vetu najkrajšiu.

On odchádza keď slnko zapadá.

Prečo dobré víly tancujú samé ?

Viliak. Prečo len má ho tak rada?

Pre pohľad, čo vidí, pre farbu, ktorou ju maľuje.

Rozozvučal jej srdce,

neverila že ho ešte má.

Bozk a slza.

Buď tu. Buď aspoň chvíľu môj.

Viliak odchádza za inou.

Svetlo, farba odvaha idú s ním.

Dážď. Kvety hlavu k zemi skláňajú,

Ona vzlietnuť chce.

Na zem už viac nesmie,

ak tieňom nechce byť.

Taká je cena za cit opustený,

slzy k zemi ťahajú.

Farba bledne.

Krídla bolia.

Len vydržať vzlietnuť späť k vílam,

silu jej vzal slzy do očí dal.

Nie je. Nikdy nebol jej,

navždy verí jeho láske.

Potrebuje oči jeho, aby videla.

Víla hľadá svoju dobrotu.

K vílam vrátiť smie sa len ak silu má

usmiať sa, krásu vidieť, oči otvoriť ľúbiť.

Padá.

Nevládze.

Láska ju rúca k zemi,

prečo ruku on jej nepodá - nie je.

Potrebuje oči jeho, čo dobrotu víly vidia,

čistotu citu mu odovzdať.

Musí cit už dávno zakázaný zmeniť.

On inej je svetlom v tme.

Ruku v ruke lúkou spolu letieť,

bozky, tance nad kvetmi sú zakázané.

Vezme to krásno od viliaka získané,

s jej láskou do krajny-nekrajny poletí.

Na kvietok v slzách usadne.

V kvietku škriatok ruku podá.

Slzu zotrie sladko ukáže,

dovolí navštíviť jeho svet.

Srdce poranené pohladí.

Víla oči jeho neuvidí.

To krásno s tebou, to túžim zažiť nemôžem.

Za ruky držať ťa chcem do očí pozerať tancovať v tráve, letieť.

Musím ten pocit teba zo srdca poslať tam do krajny-nekrajny,

kde všetko možné je.

Jedného krásna zas víla a viliak iba tak budú môcť spolu ľúbiť spievať tancovať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?