O tom ako som prestala pisat

Autor: Zuzana Kmentová | 29.11.2011 o 19:23 | (upravené 29.11.2011 o 20:18) Karma článku: 2,45 | Prečítané:  509x

Pisanie zo záujmu je pre mňa niečo úplne iné ako nútené pisanie. Takže o tom ako som prestala písať dorovolne a písala iba povinne.

Najprv som sa urazila. Potom som sa hnevala. Vyhovárala som sa. Hanbila som sa. A v neposlednom rade som si nenachádzala čas.

Stalo sa to niekedy na prelome mňa a mňa inej. Keďže všetko moje osobné sa stalo zlým, tak aj písanie mojich čiastočne chorobných výplodov mysle bolo zlé. Najprv ten oný rozchod. Tak to olo teda niečo. Ako to už bolo popísane celkom výstižne v jednej z mojich obľúbených kníh ( jednej z tých čo som prečítala, a to ešte aj na jeden dych): " .. Len zostaň tu pri mne a trp. Lebo ja trpieť nechcem.. " . A tak som trucovala. Hnevala sa. Opíjala sa. Trápila sa. Žiaľ, jediný koho z toho môžem viniť teraz sedí za svietiacim monitorom a ťuká do klávesnice.

Takto sa začalo obdobie seba deštrukcie. Alkohol. Cigarety. A vôbec všetko čo zaručuje kratší život. Tri mesiace. Tri triezve dni. Podvečer som sa pri cigarete zamýšľala nad zmyslom tohto nezmyslu zvaného život. Smiala som sa a tiekli mi slzy. Ale život sa deje veľmi rýchlo. A bolo tu niečo nové.

Zápis na vysokú školu. Nie je späť. Je už len tam. Budúcnosť nejasná. Jediné čo bolo isté, že horšie to už nebude. Na zápise po opici. Vždy som si predstavovala že sa tam dostanem. že budem chodiť práve na túto školu. Možno preto, že sa mi nechcelo vyberať kam inam ísť a možno preto, že som sa nedostala k tomu, čo som chcela robiť - z trucu. Necelý mesiac po zápise sme začali naostro. Nemala som poňatia čo ma čaká. Celkom zábava to bola, kým sa nezačalo moje prvé skúškové. Nikdy som sa predtým neučila, okrem maturity aj na ňu iba jediný predmet. Zrazu štyri skúšky. Potila som krv. Neprešiel týždeň, čo by som to aspoň päť krát nevzdávala. Prvý semester som dokončila so stratou štyroch kreditov (fyzika).

Moje narodeniny. Oslavy prebehli v deň mojich narodenín. A keďže som jeden z tých ľudí, čo sa vedeli narodiť presne v polovici skúškového, tak to aj tak dopadlo. Skúškové sa mi pretiahlo vďaka tomu o nejaké dva týždne. Narodeniny sú ideálny čas kedy si človek uvedomí aký je starý a zbytočný, ako nič v tom živote nedokázal. Kebyže viem čo ma čakalo za tým zdanlivo krásnym svetlom na konci tunelu pri mojom zrode, neviem či by som to nevzdala na pol ceste. keď tak nad tým rozmýšľam pri dnešnej "modernej medicíne" (je celkom vtipné o nej hovoriť pri terajších štrajkoch a výpovediach lekárov) by ma aj tak vytiahli von násilím.

A čo bolo potom? No predsa začal druhý semester. Sranda bola že v škôlke (ako ja vravím mojej škole) sa mi stalo niečo zaujímavé. Bol to človek. Vďaka oveľa neskorším udalostiam a názvosloviu ho budeme volať Víliak (* mužský rod od slova víla). Tento ujo po mne pokukoval asi od druhého mesiaca školy alebo ako oni hovoria od ôsmeho týždňa ( iba mne to pripomína odpočítavanie ako do pôrodu ??). Najprv som obviňovala svoj netichý výraz. Z čoho obviňujem opäť moje umenie vyskytnúť sa ako najmladšie dieťa, ktoré potrebuje pútať pozornosť. Neskôr som si myslela že má niečo proti mne. Neskutočne ma to štvalo, prečo si to nevykričíme to musí na mňa tak divne pozerať!? Potom začali zápočty a táto vtedy zdanlivo životne dôležitá otázka bola odstrčená do úzadia.

Moje druhé skúškové v živote. Aj toto bolo hardcore. Konečný stav za môj prvý ročník skončil so stratou ôsmich kreditov, prenášaním jediného predmetu (fyzika II).

Prázdniny. Mala som z nich strašný strach. Našťastie som mala brigádu, a teda som mala čo robiť. Túto časť nebudeme rozoberať, nazvime to preto, že si to jednoducho nepamätám. Čo však stojí za zmienku zažila som letnú lásku.

V septembri si bývalý našiel 16-ročnú slečnu. Nesmierne ma to štvalo z titulu, že ja si pripadám stará a toto ma iba utvrdilo v tom aká stará naozaj som. Patrím do starého železa. A keďže to všetko musí byť po mojom A keďže všetci vraveli že sa k sebe nehodia a že slečna ho bude chcieť iba využiť. Mne to bolo tri pätnásť. Ale ako vravím keďže som to ja musela som sa až medzi štyrmi očami spýtať či je šťastný. Keď mi povedal že je, povedala som mu úprimne že mu to želám. Koniec koncov všetci chceme iba ten kúsok šťastia tak či ho využije alebo nie záleží na tom ?? A ujo tiež nie je svätý, takže to nebude také jednoduché.

Nastalo také časté a neobľúbené obdobie samoty. Dôsledkom čoho bolo rozhádanie sa s najsamkamkou, a keďže on má pravdu - ja trucujem.

Týmto sledom výhovoriek prečo som nemala čas a vôľu písať sa dostávame, s preskočením udalostí o ktorých až niekedy inokedy, k súčasnosti. Aktuálne beží a už pomaly aj končí môj tretí semester na strojarine. A ja iba sedím ťukám bezpointové vyhováranie sa do klávesnice. A sledujem ako sa s dotieravým tónom vybíja môj telefón. Tajne sa teším na tú chvíľku kľudu a ticha skôr ako začne zase ten blázinec a ja sa pôjdem zblázniť zo svojej nedokonalosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?