O tom ako a hlavne prečo som sa pokazila alebo o tom čo rok dal, čo rok vzal. Všetko je pravda. Nič nemá zmyseľ ale aj tak to do seba zapadá. Nasledujúci text popisuje čudesné veci čo sa mi stali respektíve čo som si stala. Zamlčané sú tam iba veci čo sa nerozprávajú. pokračovanie článku
Ďalšia hádka. Slzy. Hnev. Krik. Papiere na stolíku pri vchode. Škrabot pera. Podpis. Zlostne zabuchnuté dvere.Už sa nevráti. Tak ak je to tu. Rozvod. pokračovanie článku
Iba o dvoch ľuďoch ? - vážne ? pokračovanie článku
Na pravítku označenie armády. Biela ruka. Zelená ceruzka. Rysovanie. Pri prvom pohľade obyčajné. Ibaže s krivými čiarami. pokračovanie článku
Pisanie zo záujmu je pre mňa niečo úplne iné ako nútené pisanie. Takže o tom ako som prestala písať dorovolne a písala iba povinne. pokračovanie článku
Alebo O tom ako sa zrádzajú hodnoty.Jedného krásneho dňa, v jednom krásnom meste, na jednom utajenom mieste. S nesprávnymi ľuďmi. S ohnivou vodou. Prečo? Lebo uctievam zvrátené hodnoty. pokračovanie článku
Nemám sa už kam vrátiť. Ja, Lea, moje krabicové víno, ktoré som dostala na dvadsatiny, Dlhá a nekonečne krásna Bratislava. pokračovanie článku
Chcem byt prec. Nie nechcem. Chcem, aby ty si bol tu a on bol prec. pokračovanie článku
Príbeh tety Mary " Mám to pod kontrolou"
Fakultná nemocnica. Zariadenie tak staré ako sám svet. Teda aspoň na to vyzerá. Ošarpané steny budovy dotvárajú atmosféru smutnej jesene. Blok CH. Vchádza sa cez suterén. Fantázia mi ponúka niekoľko scenárov na to čo sa tam všetko môže diať. pokračovanie článku
Prechádzala sa posledným večerom leta. Mesto svietilo tym svojím hriešnym svetlom, smrdelo čerstvým dažďom. Išla pomaly. Vychutnávala si každý krok akoby sa lem teraz naučila chodiť. pokračovanie článku
Mám útlm. Obliekam sa do nevyrazných farieb, maľujem si tuctovú tvár a väčšinou sa iba pozerám ako ten svet plynie. pokračovanie článku
Slzy ju štípu na lícach. Stojí v autobuse. Stojí a plače. Nahlas. Na tom už nezáleží. Na ničom už nezáleží. Nevie koľko je hodín, ani ju to nezaujíma. Pozerá do zeme. Plače. Nevie kde je. Nevie kam ide. Nevie, čo bude. pokračovanie článku
Pozor ! podľa skutočnej udalosti. Niektoré scény boli vystrihnuté, lebo sú len moje a toho, kto pri tom bol. Chcela som. Teraz už neviem, či chcem. pokračovanie článku
V hlave ťa stískam. Objímam ťa. Ukľudňuje ma to. Už ma nevie ukľudniť toľko veci. Je to jedna z mála vecí, čo ma ukľudnia. pokračovanie článku
Každý človek to vie. Pozerať do očí a klamať. Každý aj cíti, keď je klamaný – nechce si to priznať. Je rozdiel klamať a byť klamaný. pokračovanie článku
Som osobka, žena a holka zaroven. Som omyl prirody. A hlavne som trdlo.
